Možnosti výberu materiálov vodovodov

Pitná voda je základom nášho života. Konzumujeme ju každý deň. Najčastejšie využívame pitnú vodu z vodovodu, ktorou disponuje viac ako 80% obyvateľstva Slovenska, väčšina z nás preto vodu považuje za absolútnu samozrejmosť. Denno - denne ju používame na varenie, pranie, umývanie či priamu konzumáciu bez ďalšej úpravy. Pitná voda musí byť predtým, ako sa dostane k nám domov, chemicky očistená, prefiltrovaná a musí obsahovať isté množstvo chlóru. Vodárenské spoločnosti garantujú danú kvalitu, ale to len po prípojku, teda len po miesto, kde sa napájajú rozvody nášho bytového domu. Za kvalitu a neškodnosť vodovodných rozvodov preto zodpovedáme my – majitelia bytových domov.
____________________________________________________________________________________________________________

Priblížime si materiály a ich vlastnosti, ktoré sa najčastejšie používajú pri výmene vodovodných rozvodov. Medzi ne patria oceľové pozinkované rúry, ktoré sa spájajú závitovými spojmi, medené rúry spájané pájkovaním alebo lisovaním s  tesniacou gumičkou, ďalej sú to plastové rúry z polypropylénu (PPR) so zváranými spojmi, plastohliníkové rúry taktiež spájané osovo lisovanými spojmi s tesniacou gumičkou či plastové rúry, medzi ktoré patrí aj riešenie firmy Rehau a to RAUTITAN, ktoré sú naopak spájané pozdĺžne lisovanými spojmi bez použitia tesniacej gumičky.

Oceľové pozinkované rúry

Použitie pozinkovaných potrubí na teplú vodu a cirkuláciu je v súčasnosti úplne vylúčené. Nové pozinkované rozvody sa menia už po 2-3 rokoch prevádzky v dôsledku korózie. Samotní dodávatelia pozinkovaných rúr negarantujú za výrobok pri použití s ohriatou pitnou vodou. Dôvodom korózie je predovšetkým nedostatočná hrúbka zinkovej vrstvy, oproti rúram zo 60.-70. rokov minulého storočia, kedy sa tento materiál bežne používal. Pevné častice (piesok príp. iné nečistoty), a predovšetkým biofilm sa postupne pri nízkej rýchlosti alebo stagnácii vody zachytávajú na vnútornej stene pozinkovanej rúry, čím stimulujú vznik bodovej korózie. Navyše zinok sa neznáša s ušľachtilými kovmi, preto je jeho kombinácia najmä s meďou nevhodná. Deštrukcii pozinkovaných potrubí sa možno na prvý pohľad vyhnúť vylúčením medených potrubí z celého rozvodu, v systéme sa však často používajú pre ohrev vody  nerezové výmenníky pájkované meďou, ktoré rovnako likvidujú pozinkované rúry. Z toho vyplýva, že odporučenie pre úplne vzdanie sa pozinkovaných oceľových rúr má svoje opodstatnenie.

(Obr.1) Oceľové pozinkované potrubie len po 4 rokoch prevádzky tesne pred ďalšou výmenou

Medené rozvody

Medené rozvody majú oproti pozinkovaným niekoľko výhod. Meď je ušľachtilý kov, ktorý je pomerne pevný. Nepodlieha tak jednoducho koróznym javom ako oceľ a je pomerne rozšírený.

Úskalím medi je však:

Neznášanlivosť s menej ušľachtilými materiálmi.

• Zhoršená akustika pri vyšších rýchlostiach prúdenia vody.
• Spájanie medených rúr pájkou prináša riziko práce s otvoreným ohňom, čo je pre obývané byty počas rekonštrukcií nevhodné a predpokladajú sa náročné protipožiarne opatrenia.
•  Pájka obsahuje cudzorodý materiál – cín a kvalita spoja je závislá od aktuálneho psychického a fyzického stavu konkrétneho montéra, t.j. vyžaduje vysokú dôslednosť.
• Spájanie medených rozvodov možno realizovať lisovaním s tesniacim O-krúžkom (gumička), čo čiastočne eliminuje nedostatky pájky, veľmi však zvyšuje cenu.
• Meď je nevhodná pre prevádzky s prerušovanou prevádzkou kvôli uvoľňovaniu medi do pitnej vody.

Meď je nevyhnutný stopový prvok, ale ľudský organizmus ho potrebuje len vo veľmi malých množstvách. S vyšším obsahom medi z korózie môže mať voda kovovú chuť v ústach. Zvýšené množstvo medi môže spôsobiť žalúdočné a črevné problémy.

 
(Obr. 2) Korózia medeného potrubia

Plastové potrubia z PPR

Plastové potrubia predstavujú v súčasnosti štandard pre vodovodné rozvody. Žiadny iný materiál ako plast vo svojich rozmanitých podobách a druhoch však nemá tak rozdielne vlastnosti, z čoho vyplývajú aj obrovské rozdiely v kvalite medzi jednotlivými inštaláciami. Podstatný je pritom rovnako materiál rúr ako aj spojov.  PPR je veľmi rozšíreným materiálom a to najmä vďaka nízkej cene.

(Obr. 3) Potrubie PPR prakticky nemožno ohýbať, preto si každá zmena smeru vyžaduje použitie kolien. Každé koleno má dva spoje, ktoré zvyšujú prácnosť a riziko montážnej chyby. Moderné plastové alebo plasthliníkové potrubia dokážu inštaláciu zvládnuť s výrazne nižším počtom spojov.

(Obr.4) Kvalita spoja je závislá od aktuálnej kondície montéra, správnosti postupu a zároveň od stavu zváracieho náradia. Akákoľvek odchýlka v čase a teplote nahrievania či sile tlaku na oba zvárané konce rozvodu, môže mať fatálne následky (viď obrázok s takmer uzavretým prietokom na nesprávne zvarenej T-odbočke)

(Obr.5) Inkrustácia v plastovom potrubí, kde sa pri nepriaznivej kvalite spodnej vody zníži a úplne zastaví prietok vody. V iných bežne využívaných plastových potrubiach okrem PPR nie je inkrustácia zdokumentovaná.                                                 

(Obr.6-7) Rozvody pitnej vody z PPR neboli v prevádzke ani 10 rokov a už sú známe škody v dôsledku javu podobnému bodovej korózii.

Plastové a plasthliníkové rozvody

Ďalšou možnosťou sú  plastové alebo plasthliníkové rozvody na báze upraveného polyetylénu. Oproti predchádzajúcim alternatívam sú na kvalitatívne vyššej úrovni. Avšak to neznamená, že nemajú nedostatky.

(Obr.8) Spájanie lisovaním tvaroviek s tesniacim gumovým krúžkom je rýchle a neobťažuje okolie hlukom, zápachom, či ohňom. Má však svoje úskalie v spoľahlivosti. Optická kontrola kvality spoja zvonku je zložitá. Zrejmé je, že lisovanie prebehlo, ale nie je zrejmé či boli použité tie správne lisovacie čeľuste alebo či boli rúrky kalibrované do kruhového tvaru, aby zaistili tesnosť medzi gumovým krúžkom a rúrkou. Po lisovaní už rovnako nie je možné zistiť, či gumený krúžok na tvarovke nechýbal alebo nebol pri zasúvaní do rúrky vytlačený.

(Obr.9) Často dochádza k zúženému prietoku vody.  Vďaka spôsobu spájania sa tvarovka pred spájaním vloží dovnútra do rúrky. Týmto krokom sa automaticky znižuje svetlosť rozvodu na spojoch, čo prináša rad nevýhod: vyššie tlakové straty  a výrazne vyššia HLUČNOSŤ v dôsledku vyššej rýchlosti prúdenia v zúženom mieste. Akustika je horšia ako pri oceli alebo medi.

Plastové rúry - RAUTITAN

(Obr. 10) Systém RAUTITAN pre rozvody pitnej a teplej vody od spoločnosti REHAU je ďalším vývojovým stupňom v kvalite rozvodov pitnej a teplej vody. Na základe skutočností je možné skonštatovať, že RAUTITAN eliminoval hlavné nedostatky bežných plasthliníkových rozvodov:

• V spojoch RAUTITAN sa nevyužíva tesniaci gumený krúžok, ktorý je zdrojom mnohých montážnych chýb a netesností pri bežnej technike spájania. Technika RAUTITAN pomocou násuvnej objímky využíva ako tesniaci prostriedok samotný materiál rúrky s tvarovou pamäťou.
• Optimálny prietok spojov – rúrka RAUTITAN sa pred spájaním rozširuje pomocou expandéra. Tvarovky tak majú podobný vnútorný priemer ako samotné rúrky, neobmedzujú teda prietok pitnej alebo vykurovacej vody.
• Jednoduchá optická kontrola prevedenia spoja – nezalisovaný spoj je veľmi zreteľne odlíšiteľný od hotového spoja.

Nepoužívajú sa žiadne lepidlá ani zváranie. Spájanie sa uskutočňuje mechanickým nasunutím plastovej/mosadznej objímky na spoj, náradie je úplne bezhlučné. Spoj sa vyznačuje pevnosťou, jednoduchou optickou kontrolou, takmer žiadnym zúžením prietoku na tvarovke a je realizovaný bez akýchkoľvek tesnení a gumených krúžkov. REHAU poskytuje na systém RAUTITAN garanciu 10 rokov do výšky 500.000 EUR.

Možno skonštatovať, že výber vhodného materiálu je kľúčový pre dlhodobý bezporuchový priebeh prevádzky bytového domu. Finančná hodnota samotného rozvodu vody spravidla netvorí ani pätinu hodnoty celej práce, ktoré je nutné previesť pri výmene zvislých rozvodov vody. Rozdiely v kvalite materiálu sa teda cenovo v prepočte na jednu domácnosť prejavia minimálne, za to dôsledky nekvality môžu byť fatálne.